V rámci diagnostiky sa kladie veľký dôraz na odobratie anamnézy od pacienta/klienta. Po odobratí dôkladnej anamnézy nasleduje vyšetrenie opakovaných pohybov (predklon, záklon, úklon), ktoré slúžia na posúdenie symptomatickej a mechanickej odpovede pacienta/klienta počas a po vyšetrení.

Dôležitú úlohu pri vyšetrení zohráva pojem, ktorý sa nazýva centralizácia. Centralizácia znamená, že príznaky ustupujú z periférnej časti tela a sú centralizované, v preklade - smerujú bližšie ku chrbtici. Opakom centralizácie je fenomén periferizácie. Nastáva vtedy, keď pacient/klient pri vyšetrení alebo bezprostredne po ňom udáva, že lokalita jeho príznakov sa nachádza na vzdialenejšom mieste ako tomu bolo pred vyšetrením. Diagnostiku ukončujeme zaradením pacienta/klienta do jedného z 3 syndrómov: DERANGEMENT syndróm, DYSFUNKČNÝ syndróm a POSTURÁLNY syndróm. Každý zo syndrómov je charakterizovaný svojimi typickými znakmi, na základe ktorých je zvolená terapia. Potrebné je spomenúť podskupinu INÉ, kde sú zaradení pacienti/klienti, ktorým mechanická terapia McKenzieho metodikou nedokáže pomôcť v riešení ich zdravotného problému.

Od diagnostiky sa odvíja terapia, ktorá pozostáva z prísne individuálne zvoleného konkrétneho cvičenia v určitej polohe. Cvičenie sa vykonáva niekoľkokrát počas dňa. Charakter cvikov nie je zameraný na posilnenie svalov chrbtice, ale cieľom je redukovať bolesť a súčasne zvýšiť rozsah pohybu chrbtice.

Neodmysliteľnou súčasťou metodiky je edukácia pacienta/klienta. Je dôležité, aby bol pacient/klient oboznámený s polohami, ktoré nie sú pre neho vhodné a zároveň, aby bol motivovaný zo strany terapeuta k samostatnosti a aktívnemu cvičeniu.