Ľudia sa nechcú liečiť, CHCÚ BYŤ LIEČENÍ...

POZNATOK Z PRAXE / NÁZOR
Tento text nie je vedecký článok

Každý týždeň sa v praxi stretávame s tým, že klient/pacient príde s rôznym charakterom bolesti (akútnym aj chronickým). Tento problém je často dokonca zdiagnostikovaný pomocou MRI, RTG, sono, atď. a pacient pociťuje aj objektívne, aj subjektívne klinické prejavy.

Tento problém si však človek tvorí poväčšine celý život, respektíve určitú etapu života. Pri diagnostike pohybového aparátu klienta treba prihliadať na viacero faktorov ovplyvňujúcich jeho diagnózu, samozrejme ak sa bavíme o zdravom človeku (žiadne vývojové ochorenia, skolióza, enormne skrátená končatina atď.).

Kontrolujeme jeho psychomotorický vývoj v detstve, preferovanú ruku alebo nohu, šport alebo záľuba ktorej sa venuje aktívne či pasívne, pracovný stereotyp, poloha spánku, úľavová poloha, preferovaná končatina, z toho vychádzajúce svalové napätie a množstvo ďalších a ďalších faktorov.

Ľudia hovoria : "To nie je dlhodobý problém, to som sa len teraz otočil a z ničoho nič sa mi to stalo." NIKDY SA NEDEJE NIČ Z NIČOHO LEN TAK !

Vývoj ochorenia/problému/diagnózy je proces. Ľudom to vysvetľujem viacerými spôsobmi. Jedným z nich je ten, že im kážem predstaviť si pollitrový pohár. Každá jedna zo zložiek pohybu, ale aj stoja či rôznych každodenných činností, ktoré nie sú vo svalovej, šľachovej, neurologickej a inej symbióze tvoria kvapku v pohári. Až do tohto poháru nakvapkáme toľko, že si stačí kíchnuť" alebo sa predkloniť nad umývadlo keď si umývame zuby a "seknutie" v driekovej (krížovej) časti chrbtice je na svete.
Podľa rozsahu problému samozrejme vieme vytvárať variácie cvičení, alebo manuálnej terapie , ale takmer nikdy sa nedá pomôcť za 1 hodinu (minimálne nie dlhodobo).

Predstavte si, že 40 rokov bývate v dome. Ten dom však nie je v rovine, časom sa opotrebúva materiál z ktorého je postavený, padá omietka, je potreba vymeniť elektrické rozvody, poprípade korodujú trúbky a podobne. Tiež nenastane jeho reštavrácia v priebehu hodiny. A už vôbec nie, ak sa na to iba budete pozerať. Áno samozrejme- dokážete si niekoho zaplatiť, aby to urobil.. Vaše telo však nie je stierka, nie je to nová trúbka v stavebninách, ba ani lesklá toaleta v kúpeľňovom štúdiu. Fyzioterapeut si nedokáže Váš sval vytiahnuť na stôl, ponaťahovať ho na ňom a vrátiť späť do tela (poprípade "vymeniť súčiastku za novú"). Človek je hermeticky uzavretý priestor popretkávaný tisíckami kilometrov žíl a ciev, nervových prepojení, státisícmi vláken svalov, je pospájané kosťami, ktoré sú pospájané kĺbmi, tie kĺby sú pospájané šľachami, väzmi, vystužené kĺbovými obalmi, produkuje nekonečnú a neustálu hormonálnu činnosť, v každej sekunde nastanú milióny biochemických reakcií.. A to je iba zlomok toho, čo naše telo musí uvádzať do ´´dokonalej´´ harmónie, do dokonalej rovnováhy s vonkajším prostredím ako hustota vzduchu, gravitačná tiaž, vektory sily pôsobiace na telo z vonkajšieho prostredia, tlak a tak ďalej a tak ďalej.
Toto všetko musíte dostať do rovnováhy VY. Nikto iný. Fyzioterapeut je nástroj ako to dosiahnuť. Dať Vám know how. Dať Vám kľúč ku dverám, do ktorých však už musíte vstúpiť Vy a čeliť veciam ktoré sú za nimi - cvičiť aspoň 20 minút denne.. To nie je až tak veľa 🤷‍♂️ Teda myslím...

Ľuďom hovorím jedno : ,,Pokiaľ by som dokázal ľudí liečiť za hodinu, bol by som milionár a Vy by ste si museli zobrať úver aby ste sa ku mne dostali..".
Je to nehumánne, ale zároveň aj nereálne, takže úprimne to môžeme pomenovať ako relatívny fakt.

Žijeme v zvrátenej dobe, kde rozbité auto opravíme, starý telefón vymeníme za novší, vzťahové problémy neriešime ale hľadáme vzťahy nové. S naším telom však žijeme od narodenia až po smrť. Vyvíjame sa fyzicky, psychicky, pohybovo, senzoricky a XY inými spôsobmi.

Je potreba pochopiť, že cesta ako predísť problémom je prevencia. Spôsob, ako odstrániť problém keď už vznikne, je aktívnym zapojením sa Vás - pacienta. Bez toho je to iba odlievanie kvapiek z pohára, ktorý však väčšinou vždy skôr či neskôr pretečie.

Mgr. et Mgr. Michal Fridrich