´´Puknutie´´naozaj NIE je napravenie !
Mylná predstava verejnosti, že puknutie kĺbu ho prinavracia do pôvodnej pozície, je jednoducho povedané NEZMYSEL.
V praxi sa neustále stretávame so žiadosťou o puknutie, ktoré je v laickej (ale aj odbornej) verejnosti považované za kvalitne prevedenú manuálnu manipuláciu. Je tomu však naozaj tak?
Čo vlastne spôsobuje puknutie?
Vysvetlenie je jednoduché - KAVITÁCIA (neznie to tak dobre ako napravenie stavca... ).
Kavitácia je fyzikálny jav, ktorý nastáva pri manuálnom zásahu do kĺbu (aj stavec).
V podstate je to oddialenie kĺbových plôch, ktoré na seba naliehajú. Medzi týmito dvoma časťami sa nachádza synoviálna tekutina (výplň kĺbu), ktorá je nasýtená oxidom uhličitým. V nej sa po rýchlom "odtrhnutí" dvoch kĺbových plôch pri vysokofrekvenčnej a nízkorozsahovej manipulácii kĺbu vytvára vzduchová bublina, ktorá vzniká mohutným znížením podtlaku v kĺbe. Tým dochádza k separácii a k prudkému nárastu objemu kĺbu (bubline). Táto bublina je však absolútne biofyzikáne neudržateľná a prakticky ihneď kolabuje. To vytvára prasknutie. Zvuk, ktorý počujeme pri "naprávaní". (Kawchuk et. al., 2015)
Jednoduchšie povedané: zvýši sa ťahová sila medzi kĺbovými plochami ==> vznikne bublina ==> oddialia sa od seba kĺbové plochy ==> a nakoniec počujeme prasknutie.
Pomáha kavitácia pri liečbe ?
Väčšina terapeutov verí, že puknutie je nevyhnutnou súčasťou dobre prevedenej a najmä úspešnej manuálnej manipulácie (Dunning et. al., 2013). Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa odborníci neustále snažia dosiahnuť efekt prasknutia.
Rovnaký autor porovnával manipulačné techniky a mobilizácie krčnej chrbtice z hľadiska ich účinnosti, počas ktorých prišiel k záveru, že manipulácia (naprávanie) sú účinnejšie ako mobilizácia (Dunning, James R. et. al., 2012), (Dunning, James. R. et. al., 2016).
Dve na sebe nezávislé štúdie poukazujú na fakt, že iba 27% pacientov pociťovalo citeľné zlepšenie bolestivosti pri manipulácii s krčnou chrbticou (Flynn et. al., 2002), (Cleland et. al., 2003).
Obdobných štúdií na tému účinku manipulácie súvisiace so zvukovým efektom bolo vykonávané väčšie množstvo. Väčšina z nich bola aplikovaná na MCP kĺboch (kĺby ruky). Môžu nám dopomôcť porozumieť javu kavitácie a jeho účinkoch na zlepšenie objektívneho, alebo subjektívneho stavu pacienta.
Na kĺboch dolnej končatiny bolo jasne vyhodnotené, že pacienti, ktorí počuli prasknutie sa cítili omnoho lepšie ako tí, ktorí síce boli "napravení", ale nepočuli zreteľný zvuk (Bialosky et. al., 2010).
Rovnako tak bolo u viacerých pacientov pozorované objektívne zníženie zápalových procesov v tých kĺboch, pri ktorých došlo k počuteľnému puknutiu ako u tých, kde ich počuť nebolo (Teodorczyk- Injeyan et. al. 2006).
Záver
Je preukázané, že pri správnej manuálnej manipulácii dochádza k množstvu pozitívnych reakcií v štruktúrach priamo súvisiacich, alebo priľahlých bolestivému segmentu. Zvyšuje sa rozsah pohyblivosti - ROM (range of motion), znižuje sa bolesť ako lokálna, tak aj prenášajúca sa do iných bolestivých segmentov, znižuje sa svalové napätie, zvyšuje prekrvenie a nastávajú pozitívne zmeny na úrovni buniek tela.
Môžeme ešte dodať, že napriek vysokému množstvu výskumov nedokážeme úplne objektívne preukázať mieru účinnosti napravenia kĺbu (chrbtice) pri sprievode zvukového efektu puknutia.
To, čo však týmto článkom potvrdzujeme je fakt, že puknutie samotné NIE JE "napravenie" a prinavrátenie stavca do pôvodnej pozície. Je to "iba" fyzikálny jav KAVITÁCIE, ktorý tento zvuk vytvára. Horšie však na tom je, že odborníci z rôznych oblastí neustále podporujú u laickej verejnosti fakt, že puknutie je repozícia stavca.
P.S. kĺby na ruke nám tiež pukajú - to však neznamená, že si ich naprávame....